Pri prezeraní nórskej tlače a informácií o nórskej mene v kontexte jej nedávneho katastrofálneho výmenného kurzu sme na Twitteri narazili na zaujímavý príspevok od Rune Østgård. Je autorom knihy „Fraudcoin – 1000 rokov inflácie ako politika“ (org. názov „Fraudcoin – 1000 år med inflasjon som politikk“). Na Twitteri tiež kladie otázky o predaji koruny zo strany Norges Bank a aký to má vplyv na hodnotu koruny a na infláciu.
Tu je to, čo Rune Østgård píše o politike Norges Bank a jej šéfky Idy Wolden Bache vo svojom príspevku na Twitteri.
Premieňajú Ida Wolden Bache a Norges Bank korunu na nevyžiadanú menu?
„Hodnota nórskej koruny voľne klesá. Za posledný rok klesla voči americkému doláru o 14 % a voči euru až o 19 %.
Zároveň oficiálna štatistika Nórskeho štatistického úradu o zvýšení cien za posledný rok dosahuje 6,5 %. Mimochodom, toto je štatistika, ktorej už verí len málokto. Každý si všimne, že ceny rastú oveľa viac, ako nám hovorí SSB. Dokonca aj ekonómovia začali krútiť hlavami pri pohľade na KPI.
Keď už hovoríme o ekonómoch, Norges Bank s najväčšou pravdepodobnosťou budúci týždeň opäť zvýši svoju kľúčovú sadzbu. Ide o politickú hru, v ktorej je v centre diania líderka centrálnej banky Ida Wolden Bache.
Občania v skutočnosti nerozumejú viac než tomu, že musia platiť za to, čo sa deje.“
Idem s tým niečo urobiť,“ píše Rune Østgård
„Vysoká kvalita peňazí znamená, že môžeme úzko spolupracovať s inými ľuďmi, aj keď ich nepoznáme. (...) Nekvalitné peniaze majú presne opačný efekt. Robia nás navzájom podozrievavými a sťažujú nám spoluprácu pri budovaní kapitálu.
Ak vôbec nemôžeme dôverovať peniazom, čo sa stáva, keď sa rýchlo znehodnocujú, civilizácia sa roztrhne 1-2-3.
To sa deje v krajinách s hyperinfláciou, teda keď ceny rastú veľmi rýchlo a nekontrolovateľne.
Rovnaký efekt však dosiahneme aj vtedy, keď je cenová inflácia vysoká. Aj keď je celkové zvýšenie cien relatívne nízke, deje sa to isté. Je to len otázka stupňových rozdielov.
Prirodzeným stavom je peňažná sloboda. To znamená, že peniaze môžeme použiť akokoľvek chceme. V prirodzenom stave bude celková peňažná zásoba v spoločnosti zvyčajne pomerne stabilná. (...) Politickou podmienkou nie je peňažná sloboda, ale peňažný monopol. To znamená, že musíme minúť peniaze, o ktorých sa politici rozhodnú, že ich musíme minúť.
Politická situácia znamená aj nárast peňažnej zásoby. Rastie, pretože politici chcú, aby rástla. A keď sa to stane, peniaze neustále strácajú hodnotu. To sa prejaví, keď celková cenová hladina stúpa. (...) Prudký pokles hodnoty znamená, že peniaze majú veľmi nízku kvalitu. Spôsobuje aj to, že strácame dôveru v peniaze. Strácame k nim dôveru, pretože pre nás nedokážu uchovávať hodnoty, ako napríklad hodnotu nášho pracovného úsilia.
Preto sa v modernej nórskej spoločnosti zbavujeme peňazí čo najrýchlejšie. Robíme to tak, že kupujeme všetky druhy odpadu, z ktorých väčšinu nemáme využitie. A namiesto šetrenia sa zadlžujeme.“
Berieme si obrovské sumy úverov,“ pokračuje Rune
„Nórske domácnosti sú na vrchole sveta, pokiaľ ide o využívanie úverových príležitostí. Prehrávame len s Dánskom.
Nóri sa stali dlhovými otrokmi kúpajúcimi sa v mori nekvalitného spotrebného tovaru. Toto sa stane, keď sú shitcoiny jediná vec, ktorú môžeme použiť.
Dôvod, prečo politici chcú monopol na peniaze a zvýšenie peňažnej zásoby, je ten, že ide o jeden z najsilnejších nástrojov, ktoré môžu použiť na prerozdelenie hodnoty.
Prerozdeľovanie, ktoré menová politika spôsobuje, je presunom hodnoty na štát a tých najbohatších nad všetkých ostatných.
Daň a skrytá dotácia
„Menová politika teda funguje ako skrytá daň a skrytá dotácia zároveň. Postupom času sa účinok stáva vážnym. Napríklad v roku 6 boli verejné výdavky len 1900 % HDP, zatiaľ čo v roku 2020 to bolo až 66 %. Dôležitými dôvodmi sú aj ďalšie faktory, ako sú dane a clá. Ale menová politika je „na dne“ a je absolútne kľúčová, aby sa tak stalo.
Navyše jedno percento najbohatších Nórov teraz vlastní 20 % všetkého bohatstva v Nórsku. To znamená, že mnohí z nich sú teraz na ceste stať sa Švajčiarmi, po tom, čo si mnoho rokov užívali výhody nórskej menovej politiky.
Čo robia bankári?
„Centrálni bankári neradi hovoria o dôsledkoch zvýšenia peňažnej zásoby na ceny a spoločnosť. A nikdy nespomínajú efekt prerozdeľovania.
Dôležitou súčasťou ich práce je odvádzať pozornosť ľudí od toho, čo skutočne robia. Namiesto toho hovoria o tom, čo sú podľa nich úplne iné dôvody zvýšenia cien.
Vo svojom výročnom prejave 16. februára Wolden Bache povedala, že inflácia cena v Nórsku je dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá „vedie k prudkému nárastu cien energií a surovín... čo malo za následok zvýšené náklady pre spoločnosti, čo následne premietlo zvýšené náklady do cien pre spotrebiteľov“. Povedala tiež, že "vysoký nárast cien súvisí aj so silným dopytom a nízkou dostupnou kapacitou v nórskej ekonomike."
Na druhej strane Wolden Bache nespomenul, že Norges Bank za posledné tri roky zvýšila peňažnú zásobu až o 30 %.
Naopak, povedala, že „slabšia koruna má za následok zvýšený nárast dovozných cien“.
„Nepovedala však nič o korunových predajoch, ktoré Norges Bank robí, keď si musia vymeniť daňové príjmy od producentov ropy pred prevodom peňazí do Ropného fondu.
Andreas Steno Larsen je jedným z najznámejších makroekonomických analytikov na svete. Opakovane varoval, že Norges Bank predáva príliš veľa korún za daňové príjmy, ktoré štát dostáva od producentov ropy.
Tu Steno Larsen poukazuje na to, že Norges Bank takto zvyšuje peňažnú zásobu. Ako už bolo spomenuté v úvode, viedlo to priamo k poklesu hodnoty nórskej koruny, a to ako voči euru, doláru, tak voči nórskym tovarom a službám. Nórske médiá dlho mlčali a čítali jeho kritiku. 25. apríla DN konečne pochopili, že o tomto prípade treba písať. Potom to konštatovalo
„Reálne by koruna bola o 10 až 15 percent silnejšia ako na Nový rok, ak by Norges Bank korunu nepredávala. Toľko oslabili kurz. Iný významný dôvod na oslabenie nórskej meny nie je, konštatuje.
Bjørn Roger Wilhelmsen, hlavný ekonóm spoločnosti Nordkinn Asset Management, pre DN povedal, že súhlasí so Stenom Larsenom.“
Norges Bank problém rieši zvýšením úrokovej sadzby
„Banka Norges mala príležitosť urobiť vyhlásenie. Tlačový manažér, ktorý dostal kyslú prácu. Nesúhlasil ani so Stenom Larsenom. Namiesto toho sa rozhodol v mene Norges Bank zbaviť zodpovednosti a povedal, že predaj koruny "je založený na prognózach ministerstva financií".
A DN nekládol ťažké otázky. Napríklad sa nepýtali tlačového manažéra, či táto dohoda znamená, že centrálna banka stratila nezávislosť. Samozrejme, že by mali.
Predaj korún Norges Bank zvyšuje peňažnú zásobu. To oslabuje hodnotu koruny. A potom sú ceny v Nórsku samozrejme stále vysoké. To je v súlade s vysvetlením Wolden Bache o príčine vysokého nárastu cien, pozri tento rok na vysoké dovozné ceny.
Norges Bank tento problém rieši zvýšením úrokovej sadzby. Robia to preto, aby prinútili nórske domácnosti utrácať menej, aby ceny spotrebného tovaru a služieb klesli.
Nórsky štát vlastní 34 % HND. Zvyšok vlastnia rôzni investori. Prerozdeľovanie v prospech štátu a bohatých teda nepretržite pokračuje.
Norges Bank dáva nórskym občanom to, čo Američania nazývajú „dvojitý zásah“ každý deň, s kombináciou vysokých cien a vysokých úrokových sadzieb.
Manipulujú s peňažnou zásobou a pomaly, ale isto ničia našu spoločnosť. A robia to skryto. Nikoho z nás to v škole neučili. A nechápu to ani médiá.
Menová politika je preto hrou, ktorej rozumie len málokto.
Nedá sa k tomu povedať nič iné ako to, že ľudia sú klamaní.“
Je to fragment. Celý záznam Rune Østgård nájdete kliknutím sem TU.
Dajte nám like na Facebooku a zdieľajte náš príspevok s ostatnými. Ďakujem.
