Aleksandra Czech sa venuje charitatívnej činnosti už mnoho rokov. Do Nórska prišla z Anglicka, kde pomáhala obetiam, vr. obchodovanie s ľuďmi. Prišla do Osla, aby začala pracovať pre medzinárodnú charitu Armády spásy. Po presťahovaní bude naďalej pomáhať ľuďom - tentoraz ako environmentálna pracovníčka v migračnom centre.
- Ako dlho pomáhate ľuďom?
- Čo vás viedlo k tomu, aby ste začali pomáhať? Existovala nejaká vonkajšia inšpirácia alebo je to kvôli vnútornej potrebe?
- Aký je najpamätnejší prípad?
- S akými najčastejšími problémami sa počas svojej práce stretávate?
- Aká je vaša úloha v nórskych štruktúrach?
- 12. novembra organizujete podujatie pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Poľska. Čo môžeme očakávať? Aká bola myšlienka tejto akcie?
Ako dlho pomáhate ľuďom?
Začalo to dobrovoľníctvom v druhom ročníku štúdia, keď som bola na študentskom štipendiu v Nórsku. Pracovala som ako dobrovoľníčka v organizácii „Save the Children“, kde sme organizovali aktivity pre deti a tínedžerov v miestnom utečeneckom centre. Po návrate do Poľska som sa prihlásil do Amnesty International a už to tak zostalo. Stále som niečo robil a po presťahovaní do Anglicka za štúdiom som sa zamestnal v organizácii, ktorá pomáha ľuďom bez domova a obetiam obchodovania s ľuďmi. Celkovo to bude cca 7 rokov.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste začali pomáhať? Existovala nejaká vonkajšia inšpirácia alebo je to kvôli vnútornej potrebe?
Vždy som bol sociálne orientovaný. Dobrovoľníctvo v utečeneckom centre a následné skúsenosti zo života v exile. Podnecovalo ma to, aby som pokračoval v štúdiu a potom pracoval v tejto profesii.
Po štipendiu som zostal na dovolenke v Nórsku a pracoval som ako pomocník v kuchyni v reštaurácii, kde všetci zamestnanci pracovali s prisťahovalcami, čo majiteľ reštaurácie hojne využíval a neplatil nám spravodlivo. Musel som bojovať o svoju výplatu a o výplatu svojich kolegov. Všetky tieto skúsenosti vo mne vyvolali túžbu pracovať v budúcnosti s ľudskými právami a pomáhať druhým.
Uvedomenie si skutočnosti, že v niektorých očiach je právo na prácu pre niektorých nedosiahnuteľné z dôvodu nedostatku pracovného povolenia (utečenci, žiadatelia o azyl). Pre ostatných sa to, bohužiaľ, môže stať príčinou vykorisťovania na pracovisku. Nasmerovala ma na špecializáciu na pomoc obetiam moderného otroctva a obchodovania s ľuďmi, ako aj bezdomovectva.
Odkedy funguje Armáda spásy?
Armádu spásy založili v roku 1865 v Londýne William a Catherine Boothovci, ktorí chceli pomôcť chudobným ľuďom z periférie Londýna. Ide o medzinárodnú charitu, ktorej štruktúra je založená na vojenskej organizácii. Má dve hlavné časti, ktorými sú misijná činnosť a sociálna pomoc. V Poľsku armáda pôsobila pred druhou svetovou vojnou. Potom sa činnosť obnovila v roku 2005.
Existuje veľa prípadov ľudí, ktorí po emigrácii do zahraničia skončili na ulici?
Z pracovných skúseností môžem povedať, že to bolo celkom veľa ľudí. Denne pracujem s najextrémnejšími prípadmi. Nielen s poľskou diaspórou, ktorej každodenný život v exile je celkom dobrý, takže sa mi ťažko porovnáva. Rodiny ľudí, ktorí sa ocitli v ťažkej situácii v zahraničí, o tom vo väčšine prípadov ani nevedia. Hanba a tlak posielať peniaze a zarábať peniaze v zahraničí sú také veľké, že ak neuspejeme, bojíme sa to priznať svojej rodine, aby sme ich nesklamali.
Prečítajte si tiež: Poliaci z Veľkého orchestra vianočnej charity v Stavangeri >>>
Osobne som za 4 roky práce v Anglicku stretol stovky takýchto ľudí. Existujú však aj prípady, keď dané osoby utečú napríklad z väzenia v Poľsku alebo z výživného. Existujú tiež ľudia, ktorí majú veľmi vážne problémy s duševným zdravím. V kombinácii so zneužívaním alkoholu môže z takého človeka urobiť v Poľsku bezdomovca a potom v dôsledku obchodovania s ľuďmi skončí aj na ulici v inej krajine.
Aký je najpamätnejší prípad?
Každý. Pamätám si každého človeka, s ktorým som pracoval, každý príbeh. Je veľa tých, ktorí si pospali. Jeden z nich je príbehom mladej pakistanskej ženy, ktorú predala jej rodina a bola nútená vydať sa za svojho bratranca v Anglicku, aby pracovala ako opatrovateľka staršieho strýka. Mala vtedy 15 rokov a jej rodina sfalšovala jej rodný list, aby ju dostali cez hranicu.
Boli to roky násilia, znásilnenia, ponižovania a otroctva. Dva týždne som ju sprevádzal pri čakaní na príslušný bezpečný domov a pomáhal som jej vypovedať na polícii. Väčšinu času ma držala za ruku a plakala.
Na druhej strane najšokujúcejšou vecou pri práci s Poliakmi bola práca s Robertom (meno sa zmenilo). Kto 16 rokov ilegálne pracoval v Anglicku, z toho 8 rokov strávil v suteréne osoby, pre ktorú pracoval pri obnove domov. V tejto pivnici zomrel aj jeho partner. Keď som ho prvýkrát stretol, vážil 45 kg, mal tuberkulózu a o svojich mučiteľoch hovoril, ako keby bol rodina.
Prečítajte si tiež: Magdalena Rybska a WOŚP Oslo >>>
Išlo o najťažší prípad tzv štokholmský syndróm, s ktorým som sa kedy stretol. Nechcel pomoc, chcel len pracovať. Na to však, samozrejme, nemal silu a jeho „rodinu“ bohužiaľ také usporiadanie nezaujímalo. Bol som s ním v kontakte 6 týždňov, kým bol na infekčnom oddelení, až sa mi nakoniec podarilo získať jeho dôveru a odišiel do bezpečia. Potom sa konečne vrátil k rodine do Poľska, ale až potom, čo mu lekár povedal, že ak sa vráti do práce, zomrie, pretože jeho telo to nezvláda. Typickí Poliaci, pracujúci doslova na smrť.
S akými najčastejšími problémami sa počas svojej práce stretávate?
Alkoholizmus, drogová závislosť, duševná choroba, domáce násilie, otroctvo, bezdomovectvo, nezamestnanosť, zneužívanie práce, extrémna chudoba, rasová diskriminácia, PTSD, dlh, žiadne pobytové práva, prostitúcia.
Armáda spásy dorazila do Nórska už v roku 1888. Aké sú štruktúry? Je organizácia v tejto krajine aktívna a ako vyzerá v porovnaní napríklad s Londýnom, kde vznikla? V ktorých krajinách sa nachádzajú štruktúry Armády spásy?
V Nórskej armáde spásy pracujem len od augusta, ale je to tu veľmi uznávaná a rešpektovaná organizácia. Anglicko, tam som veľa pracoval s Armádou spásy. Riadila sieť bezpečnostných domov pre obete obchodovania s ľuďmi a bola veľmi dobre zorganizovaná.
Armáda spásy má základne v 128 krajinách, takže je pre mňa ťažké jednoznačne odpovedať. Imponuje mi aj činnosť poľskej armády. Prevádzkuje overovací bod ponuky práce. Je odhodlaná bojovať proti otroctvu a šíriť o ňom povedomie v Poľsku. Mal som možnosť stretnúť sa s časťou poľského tímu počas konferencie v Malborku pred mesiacom a pol a sú to veľmi angažovaní ľudia, viacerým sa to páči!
Prečítajte si tiež: Dariusz Bruhnke - poľský lovec polárnej žiary >>>
Armáda spásy pracuje na predpoklade, že každá ľudská bytosť je hodnotná a každá má potenciál a že všetci môžeme v spoločnosti zohrávať cennú úlohu.
Štruktúra Armády spásy napriek tomu, že je kresťanskou organizáciou. Je postavený na základe vojenských organizácií, takže v každej krajine má armáda svoje zbory geograficky rozložené. Do armádneho zboru patria dôstojníci riadení desiatnikmi, seržantmi a na národnej úrovni generálmi. Druhý člen armády je tiež radový robotník, ako ja, ktorí nie sú vyškolení dôstojníci a špecializujú sa na sociálnu prácu atď.
Aká je vaša úloha v nórskych štruktúrach?
Činnosť Armády spásy v Nórsku prebieha v tzv tretí sektor - spolu s inými mimovládnymi organizáciami.
Napriek tomu mnoho projektov, napríklad môj - Migračné centrum -. Je financovaný z mestského úradu, ktorý prevádza časť verejných financií danej organizácie na základe výberového konania na danú službu. Aby napríklad prevádzkovali centrum pre pomoc bezdomovcom. Na tomto princípe Armáda spásy prevádzkuje aj tzv Vinternatt, teda nočné prístrešky pre bezdomovcov, keď teploty klesnú na -10.
Ako organizácia máme menej bariér a sme prístupnejší ako napríklad radnica. Hráme úlohu spojenia medzi spoločnosťou a štátnymi orgánmi.
Prečítajte si tiež: Sławomir Łosowski - zakladateľ skupiny KOMBI >>>
12. novembra organizujete podujatie pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Poľska. Čo môžeme očakávať? Aká bola myšlienka tejto akcie?
Je to malá udalosť, ktorou spoločne oslávime 100. výročie Poľska. Pre znevýhodnených ľudí v Osle. V posledných mesiacoch som v kontakte s Poliakmi, ktorí sú tu bez domova. Nezamestnaní ľudia a / alebo majú problémy s alkoholom, duševným zdravím atď.
Chcel by som pre týchto ľudí zorganizovať občerstvenie s poľským jedlom, poľskou hudbou a možno aj kvízom, nič zložité. Jednoduchá príležitosť stretnúť priateľských ľudí na teplom mieste a zistiť, ako naše centrum funguje. Podujatie je financované Armádou spásy. Pomoc pri príprave jedla dostanem aj od poľského dobrovoľníka, ktorý ma kontaktoval po zhliadnutí rozhovoru s Rádiom Wataha. Som veľmi vďačný za túto pomoc!
