Energetická kríza, geopolitické napätie, pandémia a preplnené hotely by mohli predstavovať výzvy na samite o klíme v Glasgowe.
V súvislosti s povodňami, vlnami horúčav a lesnými požiarmi toto leto navštívil veľa krajín, existovala veľká túžba zintenzívniť úsilie v boji proti klimatickým zmenám.
Americký vyslanec pre klímu John Kerry zvolal Glasgowský summit "Posledná najlepšia nádej" aby sa predišlo najhorším následkom klimatických zmien.
Krajiny na vrchole však čelia vážnym dilemám, výzvam a protichodným záujmom. Britská vláda, ktorá stretnutie organizuje spolu s Talianskom, zrejme začala potláčať očakávania.
"Som veľmi znepokojený, pretože to môže zlyhať," povedal začiatkom týždňa premiér Boris Johnson.
Na stretnutí s britskými študentmi Johnson priznal, že je ťažké dosiahnuť potrebný pokrok v rokovaniach o klíme.
- Je to veľmi, veľmi ťažké. Ale myslím si, že je to možné - dodal.
Znepokojenie vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres.
- Dúfam, že sa ešte vyhneme porážke v Glasgowe. Ale času je málo a veci sú čoraz ťažšie, povedal nedávno.
Jedným z cieľov britských hostiteľov je zvýšiť podporu pre cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa.
Bude to však mimoriadne ťažké. Namiesto toho to vyzerá ako svet smeruje k 2,7 stupňa, ak všetky krajiny doteraz splnia svoje emisné ciele.
"Je zrejmé, že ide o jednosmernú vstupenku do katastrofy," hovorí Guterres.
Očakáva sa viac ako sto hlavy štátov a vlád sa začiatkom budúceho týždňa zúčastnia na prvej fáze klimatického summitu COP26.
Medzi nimi sú americký prezident Joe Biden, francúzsky prezident Emmanuel Macron, indický premiér Narendra Modi a nórsky premiér Jonas Gahr Støre (zamestnanci). Británia pózuje s Borisom Johnsonom a niekoľkými členmi britskej kráľovskej rodiny.
Koncom roka sa koná summit OSN so sériou dramatických udalostí, ktoré zvýšili povedomie o globálnom otepľovaní. Spojené štáty americké, Kanadu, Nemecko, Grécko, Čínu a niekoľko ďalších krajín toto leto zasiahlo extrémne počasie, ktoré súvisí s klimatickými zmenami.
Klimatický panel OSN predstavil pochmúrnu novú správu, ktorú António Guterres označil za „červený kód pre ľudstvo“.
Spáli viac uhlia
No zatiaľ čo sa zmena klímy stala viditeľnejšou pre ľudí v Európe a Severnej Amerike, energetická kríza zasiahla tento rok na jeseň niektoré časti sveta.
Cena fosílnej energie, ropy, plynu tiež uhlia vyletel hore. Ak sa má klíma stabilizovať, musí sa rýchlo obmedziť používanie uhlia a ropy, ale namiesto toho sa zvýšil dopyt.
Energetická kríza má niekoľko rôznych príčin. Jedným z faktorov v Európe bol však nedostatok veternej energie, ktorá by mala obmedziť klimatické emisie.
Situácia môže sťažiť dohodu o summite v Glasgowe, píše tlačová agentúra Bloomberg. Krajiny môžu s menšou pravdepodobnosťou sľubovať zníženie uhoľnej energie.
Klimatické rokovania ovplyvňujú aj vzťahy medzi Čínou a Spojenými štátmi, dvoma najväčšími producentmi emisií na svete. Tento vzťah bol plný konfliktov, odkedy Donald Trump išiel do vojny s Čínou.
Prísna kontrola infekcie
Napriek dramatickým klimatickým varovaniam OSN čínsky prezident Si Ťin-pching pravdepodobne odmietne samit v Glasgowe. Do Škótska nepôjde ani ruský prezident Vladimir Putin.
Pandémia koronavírusu a nedostatok hotelových izieb vytvárajú praktické problémy pre niektorých ľudí, ktorí sa stretnutia fyzicky zúčastnia. Delegáti z chudobných krajín podliehajú prísnym obmedzeniam a raketovo stúpajú ceny hotelov.
Hoci klimatický summit zostal definované ako najdôležitejšie od parížskeho summitu v roku 2015 to nie sú najväčšie rozhodnutia plánované pre toto kolo rokovaní.
Preťahovanie lanom o financovanie klimatických zdrojov v chudobných krajinách od bohatých krajín bude pokračovať. Niekoľko krajín sa zaviazalo zvýšiť svoje príspevky – ale pravdepodobne to nestačí na dosiahnutie ročného cieľa 100 miliárd dolárov.
Okrem toho sa uskutoční nový pokus o dohodu o pravidlách obchodovania s kvótami v súlade s Parížskou dohodou. Nórsko bude hrať vedúcu úlohu v týchto rozhovoroch.
- Veľmi dôležitý rok
Britskí hostitelia dúfajú, že uvidia pokrok v mnohých rôznych oblastiach, ktoré sú súčasťou vyjednávacieho procesu, podľa britského zdroja, s ktorým NTB urobila rozhovor.
Okrem iného existuje nádej, že viac krajín sa zaviaže k tzv nulové čisté emisie do roku 2050.
Riaditeľ výskumu Steffen Kallbekken z Cicero Center for Climate Research hovorí, že rok 2021 je veľmi dôležitým rokom pre medzinárodnú klimatickú politiku. Nie je to však preto, že by sa v Glasgowe plánovalo veľa dôležitých rozhodnutí.
Namiesto toho odkazuje na dobrovoľné emisné ciele, ktoré krajiny sveta začlenili do Parížskej dohody. Ciele sa budú pravidelne sprísňovať, ako to urobili mnohé krajiny za posledný rok.
Celkovo bola úroveň ambícií týmto spôsobom vyššia – ale nie dostatočná na to, aby zabránila svetu presadzovať otepľovanie o 2,7 stupňa.
Zdroj: NTB
Foto: (AP Photo / Alberto Pezzali)
