Potrebujeme solídnu vedomostnú základňu

– Klimatická kríza je najväčšou výzvou našej doby. Dnešné záväzky významne prispievajú k ochrane zdravia nórskeho obyvateľstva, ako aj k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody, hovorí minister zdravotníctva a starostlivosť Ingvild Kjerkol.

Vyrovnať sa so zmenou klímy určite potrebujeme solídnu vedomostnú základňu. Ministerstvo zdravotníctva a zdravotníctva bude iniciovať národnú analýzu citlivosti a adaptačných potrieb súvisiacich s klimatickými zmenami a zdravím. Cieľom je ukončiť práce do konca roku 2022. Vykoná sa aj rozšírené hodnotenie emisií skleníkových plynov v zdravotníctve. Cieľom je zmapovať akčnú mapu, najskôr do roku 2023. Takáto mapa ukáže cestu pre trvalo udržateľné a nízkouhlíkové zdravotníctvo do roku 2050.

Klimatické zmeny sú najväčšou hrozbou pre zdravie

Cieľom vlády je do roku 2030 znížiť nórske emisie skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Odhaduje sa, že zdravotníctvo bolo v roku 2018 zodpovedné až za päť percent emisií skleníkových plynov.

Viac zrážok, horúčavy a suchá ovplyvnia naše zdravie

Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že klimatické zmeny sú najväčšou zdravotnou hrozbou, ktorej čelíme. Populácia Nórska je vo všeobecnosti in dobré zdravie, a čo sa týka zdravia, na dopady klimatických zmien sme pomerne dobre pripravení. Zvýšené zrážky, horúčavy a suchá však ovplyvnia naše zdravie. Klimatické zmeny môžu ovplyvniť fyzické a duševné zdravie obyvateľstva viacerými spôsobmi; od chorôb dýchacích ciest a krvného obehu, alergií, zranení a úmrtí súvisiacich s extrémnymi poveternostnými javmi až po zmeny v distribúcii a geografickom rozložení infekčných chorôb a antimikrobiálnej rezistencie.

Nórsky biznis a verejná správa vrátane nemocníc už niekoľko rokov pracuje na zvyšovaní povedomia o vlastných emisiách a znižovaní svojej uhlíkovej stopy. Dnešné záväzky sú založené na dobrej práci, ktorá už bola vykonaná.

Zdroj: regjeringen

Prečítajte si náš ďalší článok: Týždeň "Sebapripravený" v Nórsku. DSB okrem iného vyzýva, aby...